Geografická poloha obce

Soľ patrí k najstarším obciam na východnom Slovensku a najstaršia písomná správa o obci pochádza z roku 1252.

Katastrálne územie obce Soľ sa rozprestiera v severozápadnom výbežku oblasti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní dvoch podcelkov Východoslovenskej pahorkatiny, v povodí Tople. Z juhozápadu tu zasahuje Podslanská pahorkatina a zo severovýchodu Toplianska niva. Stred obce leží v nadmorskej výške 142 m.n.m. Jeho matematicko-geografická poloha je daná súradnicami: 48^o 53^´ 20^´´ severnej geografickej šírky a 21^o 34´ východnej geografickej dĺžky.

V minulosti patrila obec administratívne do Zemlpínskej župy. V súčasnosti patrí do Prešovského kraja a do okresu Vranov nad Topľou. Dopravná poloha Soli je výhodná, pretože leží na významnej štátnej ceste č.1/18 spájajúcej 10 km vzdialené okresné centrum Vranov nad Topľou so 41 km vzdialeným krajským sídlom Prešov. Rozloha katastrálneho územia obce je 1 029 ha . V súčasnosti má obec 2500 obyvateľov.

Územie Soli má trojuholníkový tvar s výraznejším výbežkom na juhozápad. Intravilán sa nachádza v jeho severnej časti. Soľ susedí so 6 obcami: na severe sú to Jastrabie nad Topľou a Hlinné, na západe Rudlov, na juhozápade Zámutov, na juhu Čaklov a na východe Komárany. Prirodzené katastrálne hranice tvorí Topľa s Komáranami a Jastrabím nad Topľou a potok Prilajná so Zámutovom. Ostatné hranice sú umelé. Najbližšou susednou obcou je Rudlov, s ktorou Soľ stavebne splynula.

V Soli sa možno stretnúť s nasledovnými chotárnymi názvami. V severnej časti extravilánu-Čierne zeme, Grófske, Pod baňou, Dlhé pri Rudlove, Za starou Topľou a Močiarky. V západnej časti extravilánu – Rybníky, Kľukaté, Hudákova dolina, Na bahniskách, Surovice. V južnej časti extravilánu – Čaklov, Medzi jarkami, Pod krajmi a Tabla. Vo východnej časti extravilánu – Za priekopou, Oproti mlynu, Kosturovské a Stredné hony. V intraviláne sa používajú na označenie názvov jeho niektorých častí názvy – Hušták, Rudlovská cesta, Rómska osada, Ku skladu, Kút, Na železnicu, pri mlyne, roveň a Paznučky.

Z literatúry: Dejiny obce Soľ,1997

Najstaršou stavebnou pamiatkou je rímsko-katolícky gotický kostol postavený koncom 15. storočia, o ktorom je správa z roku 1493. Zasvätený je Kristu kráľovi. Po stavebnej úprave začiatkom 17. storočia a neskorších obnovách stojí doteraz.

V roku 1793 bol postavený evanjelický kostol spočiatku bez veže, ktorú pristavili neskôr, podobne ako kazateľnicu. Stavba bola dokončená v roku 1801. Kostol bol v roku 1998 zrekonštruovaný.

Na ceste smerom do Čaklova sa na pravej strane nachádza prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého z polovice 19. storočia.

Soľné pramene v oblasti Surovica dnes čakajú na investorov, ktorí by bohatstvo soli vedeli využiť nielen vo svoj prospech, ale aj v prospech obce.

15 km od obce Soľ sa nachádza obec Zámutov, ktorá sa môže popýšiť najväčšími a najstaršími opálovými baňami, ktoré sú pod Dubníkom. Prvá písomná zmienka je z roku 1597 no najstarší zachovaný šperk z tejto oblasti pochádza z roku 1540 je to náhrdelník, ktorý je uložený v Budapešti v Národnom múzeu. Opál patrí medzi drahé kamene a môže mať až 60 farebných odtieňov.

Tunajšie ložiská drahého opálu sú výnimočným fenoménom. Nikde na svete nebol drahý opál ťažený banským spôsobom v takom veľkom rozsahu a tak dávno. Súčasná ťažba drahého opálu v Austrálií je zrovnateľná s ťažbou drahého opálu na Dubníku pred 150 rokmi. Opálové bane sú najväčším zimoviskom netopierov na Slovensku.

Studňa s vahadlom

V mesiaci jún 2007 vyrástla v centre obce studňa s vahadlom podľa erbu obce, v ktorom sa nachádza chlap s veľkým klobúkom stojaci pri studni. Tento živý erb obce je jednou zo zaujímavostí, ktorá zdobí obec.

 

Na území Vranovského okresu sa rozprestiera časť Slanských vrchov, severnú oblasť lemujú Nízke Beskydy a do južnej časti siaha časť Východoslovenskej nížiny.

Prírodné krásy Vranovského okresu obdivujú tisíce turistov. Sú to Radvanovské skaly, Herlica, Oblík známy Údolím obrov s nádhernými prírodnými scenériami, Hermanovské skaly, Šimonka / najvyššie pohorie Slánkych vrchov meria (1092 m.n.m.)/, Hlinská jelšina, Zamutovské skaly, Bučina pri Vechci, Kelčianska jelšina, Petkovský potok a Štefanovská borina. Všetky spomínané územia sú zákonom chránené.

Štátne prírodné rezervácie:

Šimonka s rozlohou 24,43 ha vyhlásená v roku 1950

Oblík s rozlohou 90 ha vyhlásená v roku 1964

Hermanovské skaly s rozlohou 33,07 ha vyhlásená v roku 1980

Zámutovské skaly s rozlohou 30,67 ha vyhlásená v roku 1980

Zámutovská jelšina s rozlohou 0,66 ha vyhlásená v roku 1981

Hlinská jelšina s rozlohou 46,15 ha vyhlásená v roku 1981

Minerálne pramene:

Slané pramene – Soľ, Čaklov, Sačurov, Nižný Hrabovec

Sírne pramene – Banské , Nová Kelča, Ruská Voľa

Železité pramene – Bystré, Pavlovce, Hermanovce

Rekreačným centrom na území Vranovského okresu je vodná nádrž Domaša. Vodné dielo Domaša je vybudované na rieke Ondava. Meria 14 km, šírka je 4 km a najväčšia hĺbka 25 m.

Známe sú rekreačné strediská Dobrá, Mládežnícka osada, Holčíkovce – Eva, Holčíkovce – Poľany, Rybárska osada a Nová Kelča.

Medzi kultúrne a historické pamiatky mesta Vranova nad Topľou patrí bývalý kláštor paulínov z roku 1763, Bazilika minor narodenia Panny Márie z roku 1578, pseudogotický kostol evanjelickej reformovanej cirkvi postavený v duchu secesie z 1.tretiny 20. storočia.

Najstaršou stavebnou pamiatkou Vranovského okresu je zrúcanina hradu Čičva nad obcou Podčičva z 13.storočia.