Pod úpätím Slanských hôr v prostrednej časti rozsiahlej topľanskej doliny sa nachádza naša obec Soľ. Svoje pomenovanie dostala od troch soľných prameňov, ktoré sa predtým nachádzali v tesnej blízkosti obce. Tie zanikli pri posledných odvodňovacích prácach pred niekoľkými rokmi. Na miestach ich bývalého výskytu sa občas objaví voda a biely povlak na zemi. Vtedy sa tam zlietajú kŕdle vtákov, ktoré túto slanú vodu pijú.

O vzniku obce existujú viaceré legendy. Jedna z nich hovorí:

„Kedysi dávno žila tu veľmi chudobná vdova s mnohými deťmi, ktorým často nemala čo dať do úst. Unavená, sadla si raz pred chalupu a veľmi plakala. Zrazu na tých miestach, kde stekali jej veľké slzy, objavil sa malý priezračný pramienok vody. Z útrob zeme akoby bola počula hovoriť hlas: „ Statočná vdova!, načri si z toho prameňa a to čo ti ostane po odparení vody urobí teba i tvoje deti šťastnými.“ A naozaj. Po odparení jej v nádobe ostala biela soľ, ktorú potom zamieňala za obživu pre svoje deti.“

Legendy ostávajú legendami, ale je isté, že vodu zo soľných prameňov používali ľudia na osolenie pokrmov za čias poddanstva, ba ešte aj v prvej svetovej vojne. Známe slovenské príslovie SOĽ NAD ZLATO bolo pre našich predkov životnou pravdou. Dnes môžeme toto príslovie prispôsobiť a povedať, že občania majú svoju obec radi, milujú ju snáď nad zlato!

Soľ patrí k najstarším obciam na východnom Slovensku. Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1252.

V písomnostiach od 13. storočia sa vyskytuje pod maďarským názvom Sowkwth vo význame Soľný Prameň, odvodenom od pôvodného slovenského názvu Soľ. Slovenský aj maďarský názov vyjadroval skutočnosť, že sa tu vyskytovala soľ v podobe soľanky vytekajúcej slanej vody. Z toho je zrejmé, že údolie dostalo primeraný názov Soľ, ktorý sa stal aj názvom tunajšej dediny. Soliansky majetok patril začiatkom 13. storočia k panstvu Lipovec, ktoré v roku 1229 kúpili šľachtici Abovci  a vzťahuje sa aj na dedinu Soľ. Dedina Soľ zostala majetkovo súčasťou panstva Lipovec do druhej polovice 14. storočia. Koncom 15. storočia postavili v Soli gotický kostol o ktorom je správa z roku 1493. Po stavebnej úprave začiatkom 17. storočia a neskorších obnovách stojí doteraz. Matej Rojko roku 1793 začal s výstavbou evanjelického kostola a..v. a pomocou veriacich bol dokončený v roku 1801. V dedine bol zemepanský mlyn, o ktorom je doklad z roku 1493. V roku 1524 sa vlastníkmi obce stali Bátoryovci. Tragickým pre obec bol rok 1666 kedy ju postihla morová epidémia, ktorá si vyžiadala veľké množstvo obetí.

V 17. storočí patrila dedina šľachticom Nádašdyovcom, Ňáryovcom, Esterházyovcom, Drugetovcom a ich dedičom. Posledná tretina 17. storočia bola zachvátená povstaním vedeným východoslovenskými rodákmi Imrichom Tökölim a Františkom II.Rákóczim.Povstanie sa skončilo v roku 1711 porážkou a tak krajine priniesli to čo každá vojna hlad a biedu a to aj našej obci.

Prvá polovica 19. storočia v dejinách Európy je ohraničená dvoma prelomovými udalosťami Veľkou francúzkou revolúciou r. 1789 a revolučným rokom 1848/49. V lete 1831 ťažko poznamenali obec dve tragické udalosti: prvá cholerová epidémia a vzápätí východoslovenské roľnícke povstanie. Po týchto udalostiach obec postihlo niekoľko živelných pohrôm. Roku 1839 zničila úrodu víchrica a za ňou ľadovec. Od r. 1841 sa štyri roky po sebe vyliala Topľa a rok pred revolúciou priniesol ďalšiu povodeň, to spôsobilo hladomor a epidémiu osýpok.

V dôsledku ťažkej hospodárskej situácie sa obyvatelia obce dostali do konfliktu so záujmami štátu. Už dávnejšie prestali dodržiavať nariadenia Miestodržiteľskej rady zakazujúcej obchod so slanou vodou a preto dala komora v roku 1848 pramene zasypať. Pestré náboženské zloženie rímskokatolíckej cirkvi, evanjelickej cirkvi a. v. a gréckokatolíckej cirkvi dotváralo pomerne početné židovské obyvateľstvo. Náboženská obec mala vlastnú synagógu, rovnako i kúpeľ a pravdepodobne aj náboženskú školu /chéder/. Jej existencia nie je však doložená. Od roku 1895 boli zavedené povinné štátne matričné úrady a Soľ sa stala sídlommatričného obvodu. Parný mlyn v obci bol postavený v 80-tych rokoch minulého storočia.

V roku 1918 bol najväčším priemyselným podnikom, ktorého majiteľmi boli Kaľuhovci. V apríli 1927 mlyn vyhorel. Po obnove jeho nový parný stroj/ na drevené uhlie/ mal výkon 70 HP. Stavebné práce na trati začali od roku 1940 – odovzdanie trate v septembri v roku 1943. V roku 1942 bola postavená stavba transformačnej rozvodnej stanice verejného osvetlenia domových prípojok a zapojený na elektrický prúd bol aj Kaľuhov mlyn. 18. januára 1945 bola oslobodená obec Soľ. Ničivý požiar postihol obec dňa 19.augusta 1946 a bez prístrešia ostalo 236 obyvateľov.15. mája 1949 sa konala ustanovujúca schôdza JRD a odvtedy sa datuje aj jeho vznik. 1.mája 1956 začatie stavby školy a slávnostné otvorenie školy koniec septembra 1957.